Choď na obsah Choď na menu

Cesta ku kvalitnej fotografii - 1. časť

14. 2. 2009

 

Dnešným dňom 27.03.2013 je spustená moja oficiálna stránka

www.peterkiska.com

kde budem pridávať nové články, fotografie... Verím, že sa Vám bude páčiť :)

 

Cesta ku kvalitnej fotografii - 1. časť

Cesta ku kvalitnej fotografii - 2. časť

Cesta ku kvalitnej fotografii - 3. časť

Cesta ku kvalitnej fotografii - 4. časť

Cesta ku kvalitnej fotografii - 5. časť

 

Limity fotografie

Fotografia je vizuálny sprostredkovateľ faktov. A sprostredkovateľ je to bohužiaľ veľmi nedokonalý. Priestorový 3D svet zobrazuje iba plošne (2D), oproti oku má veľmi obmedzený dynamický rozsah (rozsah jasu, ktorý je schopný zaznamenať), má obmedzené podanie farieb, nevonia ani nevydáva zvuky a v neposlednej miere je tragicky malá - nedokáže efektívne zobraziť sférické, periférne videnie oka, o možnosti prezrieť si celú scénu pohybom hlavy ani nehovorím!

 

 

Naproti tomu má fotografia niektoré možnosti, ktoré oko nemá. Napr. dokáže zobraziť predmety, ktoré sú pre oko príliš malé (makrofotografia), fotografovať pomocou filtrov či dokonca v infračervenej oblasti, experimentovať so snímacím časom (krátky expozičný čas zamrazí dej, dlhý čas ho rozmaže) či používať neštandardné a pre oko nedosiahnuteľné zobrazenie perspektívy, snímacích uhlov, hĺbky ostrosti atď.

 

Obrázok

Nie vždy musí byť fotografia jednoduchým záznamom skutočnosti. Často je dobré realitu trochu pozmeniť. Tu použiť expoziční čas 2.5 sekundy ktorý rozmazal vodu spolu so zaujímavým miestom a svetlom.

 

 

Dokumentárna fotografia


Dokumentárna fotografia (technická, katalógová) si kladie za cieľ s rešpektovaním nevýhod a využitím výhod fotografie ukazovať fakty čo najvernejšie, najjednoduchšie a čo najpríjemnejšou cestou. Príkladom dokumentárnej  fotografie môže byť obrázok fotoaparátu, kde sa ukazuje možnosť vyklopenia zadného displeja či obyčajná fotografia domu. Preto sú rôzne katalógy a internetové obchody plné horších či lepších dokumentárnych (technických) fotografií.

 

Obľúbené snímky „ako sme na dovolenke bývali“ môžu byť považované za dokumentárne fotografie. Nie je však žiadny dôvod ich odbiť a nectiť nižšie  uvedené pravidla na estetickú fotografiu. 

 



Kreatívna fotografia

 


Na opačnom pólu spektra je kreatívna či výtvarná fotografia. Jej podstatou je naopak odlišné zobrazenie fotografovanej scény proti realite. A práve zmena reality, netradičný pohľad, zobrazenie skutočnosti tak, ako by to normálneho človeka ani nenapadlo je podstatou toho čo môže diváka prekvapiť, zaujať a prebudiť v ňom emócie. To platí vo všetkých oblastiach fotografie – u portrétu, aktu, reportáži, architektúry, krajine, makra atď.

 

Kreatívna Fotografia nemusí zobrazovať realitu tak, ako ju vidí ľudia. Naopak sa snaží o netradičné vyjadrenie. Je Samozrejme večná otázka kedy sa v manipulácii s obrazom už zastaviť. Tento obrázok bol urobený cez infračervený filter a následné v PC kolorovaný.

 

Emócia vo fotografii

 

Stretnete sa s priateľmi, ktorí  boli na dovolenke. Samozrejme Vám radi ukážu veľa fotografií. A väčšina  fotografií Vás už po chvíli nebude nejako  zvlášť baviť. Oni ale pri rozprávaní a ukazovaní fotografií evidentne pookrejú  a na chvíľu sa pri  rozprávaní ocitnú vo svojich myšlienkach opäť "tam na dovolenke". Čo sa vlastne deje?

Ich fotografia nedokázala  vo Vás prebudiť žiadne výrazné emócie (sú to fotografie iba dokumentárne), a tak vás budú baviť iba chvíľu. Oni ,ale rozprávaním  a ukazovaním fotografií prebudili svoje vlastné emócie a sú "opäť tam" a zažívajú  radosť. Preto ľudia radi a dlho rozprávajú  o tom, čo pekného  zažili. Oni to pekné žijú  znova!

 

Emócie vo fotografii by mali  zachycovať  reálny okamžik, vyjadrovať momentálnu náladu či silne emotívne  pôsobiť na diváka. Tento obrázok bol urobený  na tábore, kde deti mali za úlohu  pusou vyloviť z taniera plného múky papier s úlohou.

 

Pravidlá pre pekné fotografie

A preto sme pre vás zhromaždili  pravidla a typy, ktoré sú odpozorované a v priebehu rokov overené množstvom fotografov. Sú to pravidlá, ktoré obvykle vedú k atraktívnym fotografiám z ľudského uhla vnímania. Vďaka nim dokáže fotografia osloviť širší okruh divákov a nie len  priamo zasväteným.

 

Slovo „obvykle“ použité vo vete  vyššie je veľmi dôležité! Tieto pravidlá nie sú totiž žiadna dogma. Na rozdiel  od fyzikálnych a exaktných základov expozície, reprezentácie  farieb, ostrenie atď. sa „iba“ empiricky zistilo, že fotografia ktorá ctí tieto pravidlá sa ľuďom páči viac. Všetky  tieto  pravidlá spolu samozrejme korešpondujú, jedno ovplyvňuje druhé a žiadne nie je  treba brať absolútne vážne a dogmaticky.

 

Ak budete chcieť „pravidla pre pekné fotografie“ máte veľkú  šancu na atraktívne zábery pre všetkých. Nie je  to samozrejme záruka úspechu, ale krok k nemu určite.

 

1. Zjednodušte to!

Začneme jedným z najdôležitejších pravidiel a síce: Zjednodušte to! Uvedomte si, že fotografia bude oproti reálnej  scéne  tragicky malá. Najhoršie je na tom obľúbený a ekonomický formát 9x13cm, najlepšie snáď projekcia na stene. Tá sa ale zasa trápi s  celou radou technických problémov  projektorov  a ich cenou. V každom prípade bude fotografia dramaticky menšia než scéna, a tak je treba v každom prípade obraz zjednodušiť! Čím jednoduchší totiž obraz bude, tým pôsobivejšie bude vyrozprávanie (emócie) ktorú obraz nesie.

 


Skoro jednoduché snímky pôsobia obvykle najpôsobivejšie a to i na malom  formáte. Ak je  toho na obrázku veľa, každý prvok je príliš malý a nemá tak šancu vyniknúť.

 

Pamätajte, že fotografia je vhodná skôr pre detail. Podobne je na tom televízia, kde tiež skôr vyniknú jednoduché a detailné obrazy než šíre lány. Odlišne je na tom napr. širokouhlé plátno v kvalitnom kine, kde sa dá rozohriať i pôsobivá krajinná scenérie často využívaná v pôsobivých filmoch (Pán prsteňov, reklama na Marlboro atď.). Na malom formáte televízie či ešte menšej fotografii by podobné scény nepôsobili inak zle, ale sila ich účinku bude výrazne nižšia.

 

Pamätajte, že na malých fotografiách pôsobí najsilnejšie skôr detail než veľký celok. Pri súčasnej izolácií hlavného objektu od pozadia tak dosiahnete zaručený úspech.


Pozornosť diváka by tak mala  byť sústredená na to, čo je hlavný objekt a ten by mal vyplňovať pokiaľ možno čo najväčšiu plochu fotografie. Fotografi preto často riešia problém, ako sa príliš veľa prvkov  v obraze zbaviť. Hľadajú také stanovisko, z ktorého je vidieť len to čo tvorí zmysluplné prvky obrazu a všetkého ostatného  sa potrebujú zbaviť. V reportáži je to samozrejme o to ťažšie, že sa všetko deje veľmi rýchle,  a tak na hľadanie ideálneho stanoviska často nie je čas. Na výslednom obrázku tak niekedy rušia rôzne lampy, cudzie osoby či ich časti, auta, značky, drôty, odpadkového koša  či iné zbytočné predmety. Pri hľadaní optimálneho stanoviska potom príde ku slovu inštinktívna  fotografická skúsenosť, v núdzi a  následná retuš v PC.
 

Pri reportáži ako  je napr. svadba sa rušivých prvkov nejde celkom zbaviť (okna, lampy, zásuvky, vypínače atď.). K slovu potom prichádza PC a retuš.

 
Pri použití širokouhlých objektívov pamätajte, že fotografovanie  rozsiahlych planín vyznie na fotografii často priam tragicky. Správne použitie širokouhlého objektívu je také, keď sa fotografuje hlavný objekt (fotografovaný človek) či popredie krajiny z veľmi malej vzdialenosti (typicky cca meter) a vďaka tomu vyplní väčšinu plochy obrázku sa súčasným zasadenia do prostredia za ním.
 
 

 

Fotografovanie  rozsiahlych planín najmä širokouhlými ohniskami je síce možné na malých formátoch, ale väčšinou nijako nevynikne a z pôvodného  opojenia krásou krajiny nebýva nič.

 

 



 

  

Správne je umiestniť do popredia niečo, čo v  obrázku  vytvorí priestor a meradlo. Stačí aj obyčajný konár stromu.

 

V nasledujúcom čísle sa pozrieme na ďalšie pravidlá na ceste ku kvalitnej fotografii.

 

 

 

Pôvodný článok z www.digimanie.cz

Do slovenčiny preložil Peter Kiska