Cesta ku kvalitnej fotografii - 1. časť
Dnešným dňom 27.03.2013 je spustená moja oficiálna stránka
kde budem pridávať nové články, fotografie... Verím, že sa Vám bude páčiť :)
Cesta ku kvalitnej fotografii - 1. časť
Cesta ku kvalitnej fotografii - 2. časť
Cesta ku kvalitnej fotografii - 3. časť
Cesta ku kvalitnej fotografii - 4. časť
Cesta ku kvalitnej fotografii - 5. časť
Limity fotografie
Fotografia je vizuálny sprostredkovateľ faktov. A sprostredkovateľ je to bohužiaľ veľmi nedokonalý. Priestorový 3D svet zobrazuje iba plošne (2D), oproti oku má veľmi obmedzený dynamický rozsah (rozsah jasu, ktorý je schopný zaznamenať), má obmedzené podanie farieb, nevonia ani nevydáva zvuky a v neposlednej miere je tragicky malá - nedokáže efektívne zobraziť sférické, periférne videnie oka, o možnosti prezrieť si celú scénu pohybom hlavy ani nehovorím!
Naproti tomu má fotografia niektoré možnosti, ktoré oko nemá. Napr. dokáže zobraziť predmety, ktoré sú pre oko príliš malé (makrofotografia), fotografovať pomocou filtrov či dokonca v infračervenej oblasti, experimentovať so snímacím časom (krátky expozičný čas zamrazí dej, dlhý čas ho rozmaže) či používať neštandardné a pre oko nedosiahnuteľné zobrazenie perspektívy, snímacích uhlov, hĺbky ostrosti atď.
Nie vždy musí byť fotografia jednoduchým záznamom skutočnosti. Často je dobré realitu trochu pozmeniť. Tu použiť expoziční čas 2.5 sekundy ktorý rozmazal vodu spolu so zaujímavým miestom a svetlom.
Dokumentárna fotografia
Dokumentárna fotografia (technická, katalógová) si kladie za cieľ s rešpektovaním nevýhod a využitím výhod fotografie ukazovať fakty čo najvernejšie, najjednoduchšie a čo najpríjemnejšou cestou. Príkladom dokumentárnej fotografie môže byť obrázok fotoaparátu, kde sa ukazuje možnosť vyklopenia zadného displeja či obyčajná fotografia domu. Preto sú rôzne katalógy a internetové obchody plné horších či lepších dokumentárnych (technických) fotografií.
Obľúbené snímky „ako sme na dovolenke bývali“ môžu byť považované za dokumentárne fotografie. Nie je však žiadny dôvod ich odbiť a nectiť nižšie uvedené pravidla na estetickú fotografiu.
Kreatívna fotografia
Na opačnom pólu spektra je kreatívna či výtvarná fotografia. Jej podstatou je naopak odlišné zobrazenie fotografovanej scény proti realite. A práve zmena reality, netradičný pohľad, zobrazenie skutočnosti tak, ako by to normálneho človeka ani nenapadlo je podstatou toho čo môže diváka prekvapiť, zaujať a prebudiť v ňom emócie. To platí vo všetkých oblastiach fotografie – u portrétu, aktu, reportáži, architektúry, krajine, makra atď.
Kreatívna Fotografia nemusí zobrazovať realitu tak, ako ju vidí ľudia. Naopak sa snaží o netradičné vyjadrenie. Je Samozrejme večná otázka kedy sa v manipulácii s obrazom už zastaviť. Tento obrázok bol urobený cez infračervený filter a následné v PC kolorovaný.
Emócia vo fotografii
Stretnete sa s priateľmi, ktorí boli na dovolenke. Samozrejme Vám radi ukážu veľa fotografií. A väčšina fotografií Vás už po chvíli nebude nejako zvlášť baviť. Oni ale pri rozprávaní a ukazovaní fotografií evidentne pookrejú a na chvíľu sa pri rozprávaní ocitnú vo svojich myšlienkach opäť "tam na dovolenke". Čo sa vlastne deje?
Ich fotografia nedokázala vo Vás prebudiť žiadne výrazné emócie (sú to fotografie iba dokumentárne), a tak vás budú baviť iba chvíľu. Oni ,ale rozprávaním a ukazovaním fotografií prebudili svoje vlastné emócie a sú "opäť tam" a zažívajú radosť. Preto ľudia radi a dlho rozprávajú o tom, čo pekného zažili. Oni to pekné žijú znova!
Emócie vo fotografii by mali zachycovať reálny okamžik, vyjadrovať momentálnu náladu či silne emotívne pôsobiť na diváka. Tento obrázok bol urobený na tábore, kde deti mali za úlohu pusou vyloviť z taniera plného múky papier s úlohou.
Pravidlá pre pekné fotografie
A preto sme pre vás zhromaždili pravidla a typy, ktoré sú odpozorované a v priebehu rokov overené množstvom fotografov. Sú to pravidlá, ktoré obvykle vedú k atraktívnym fotografiám z ľudského uhla vnímania. Vďaka nim dokáže fotografia osloviť širší okruh divákov a nie len priamo zasväteným.
Slovo „obvykle“ použité vo vete vyššie je veľmi dôležité! Tieto pravidlá nie sú totiž žiadna dogma. Na rozdiel od fyzikálnych a exaktných základov expozície, reprezentácie farieb, ostrenie atď. sa „iba“ empiricky zistilo, že fotografia ktorá ctí tieto pravidlá sa ľuďom páči viac. Všetky tieto pravidlá spolu samozrejme korešpondujú, jedno ovplyvňuje druhé a žiadne nie je treba brať absolútne vážne a dogmaticky.
Ak budete chcieť „pravidla pre pekné fotografie“ máte veľkú šancu na atraktívne zábery pre všetkých. Nie je to samozrejme záruka úspechu, ale krok k nemu určite.
1. Zjednodušte to!
Začneme jedným z najdôležitejších pravidiel a síce: Zjednodušte to! Uvedomte si, že fotografia bude oproti reálnej scéne tragicky malá. Najhoršie je na tom obľúbený a ekonomický formát 9x13cm, najlepšie snáď projekcia na stene. Tá sa ale zasa trápi s celou radou technických problémov projektorov a ich cenou. V každom prípade bude fotografia dramaticky menšia než scéna, a tak je treba v každom prípade obraz zjednodušiť! Čím jednoduchší totiž obraz bude, tým pôsobivejšie bude vyrozprávanie (emócie) ktorú obraz nesie.
Skoro jednoduché snímky pôsobia obvykle najpôsobivejšie a to i na malom formáte. Ak je toho na obrázku veľa, každý prvok je príliš malý a nemá tak šancu vyniknúť.
Pamätajte, že fotografia je vhodná skôr pre detail. Podobne je na tom televízia, kde tiež skôr vyniknú jednoduché a detailné obrazy než šíre lány. Odlišne je na tom napr. širokouhlé plátno v kvalitnom kine, kde sa dá rozohriať i pôsobivá krajinná scenérie často využívaná v pôsobivých filmoch (Pán prsteňov, reklama na Marlboro atď.). Na malom formáte televízie či ešte menšej fotografii by podobné scény nepôsobili inak zle, ale sila ich účinku bude výrazne nižšia.
Pamätajte, že na malých fotografiách pôsobí najsilnejšie skôr detail než veľký celok. Pri súčasnej izolácií hlavného objektu od pozadia tak dosiahnete zaručený úspech.
Pozornosť diváka by tak mala byť sústredená na to, čo je hlavný objekt a ten by mal vyplňovať pokiaľ možno čo najväčšiu plochu fotografie. Fotografi preto často riešia problém, ako sa príliš veľa prvkov v obraze zbaviť. Hľadajú také stanovisko, z ktorého je vidieť len to čo tvorí zmysluplné prvky obrazu a všetkého ostatného sa potrebujú zbaviť. V reportáži je to samozrejme o to ťažšie, že sa všetko deje veľmi rýchle, a tak na hľadanie ideálneho stanoviska často nie je čas. Na výslednom obrázku tak niekedy rušia rôzne lampy, cudzie osoby či ich časti, auta, značky, drôty, odpadkového koša či iné zbytočné predmety. Pri hľadaní optimálneho stanoviska potom príde ku slovu inštinktívna fotografická skúsenosť, v núdzi a následná retuš v PC.
Pri reportáži ako je napr. svadba sa rušivých prvkov nejde celkom zbaviť (okna, lampy, zásuvky, vypínače atď.). K slovu potom prichádza PC a retuš.
Fotografovanie rozsiahlych planín najmä širokouhlými ohniskami je síce možné na malých formátoch, ale väčšinou nijako nevynikne a z pôvodného opojenia krásou krajiny nebýva nič.
Správne je umiestniť do popredia niečo, čo v obrázku vytvorí priestor a meradlo. Stačí aj obyčajný konár stromu.
V nasledujúcom čísle sa pozrieme na ďalšie pravidlá na ceste ku kvalitnej fotografii.
Pôvodný článok z www.digimanie.cz
Do slovenčiny preložil Peter Kiska
